Pravidlá pre výpočet zdaniteľného príjmu sú vo všeobecnosti rovnaké pre fyzické ako aj právnické osoby, pre „traderov“ ako aj „hodlerov“. Predsa však u právnických osôb je tá právna a účtovná úprava o niečo komplexnejšia (venujeme sa jej v blogu Účtovanie o obchodovaní s kryptomenami u spoločnosti). Viac sa problematike zdaňovania príjmu z obchodovania venujeme aj v iných blogoch (#DaňZPríjmov), konkrétne aj Kedy mám zdaniteľný príjem pri obchodovaní s kryptom a Akým spôsobom zdaním príjmy z obchodovania.

Zdaňuje sa len zisk

Z daňového hľadiska by to u fyzickej ako aj právnickej osoby malo byť v  princípe jednoduché: zdaňuje sa len zisk, a teda rozdiel medzi príjmom (za koľko sa predalo) a výdavkom (za koľko sa kúpilo). Ak sa však ponoríme do konkrétnych situácií, ku ktorým dochádza v praxi, zistíme, že nám táto jednoduchá mustra stačiť nebude.  Dôležité je tiež venovať pozornosť aj metodike výpočtu základu dane.  

Mýtus: Zistím, za koľko som v danom roku predal a za koľko som v danom roku nakúpil a rozdiel je môj zisk, ktorý zdaním. 

Toto síce niekedy platiť môže, ale v praxi je to pravda len zriedka. V prvom kroku je totiž potrebné oddeliť nakúpené a nepredané kryptomeny od kryptomien, s ktorými sa v predmetnom zdaňovacom období disponovalo. Pre daňové účely je zaujímavá len tá skupina, z ktorej sa dosiahol zdaniteľný príjem. K tejto skupine je potrebné identifikovať výdavky, ktoré predpokladá zákon o dani z príjmov. s cieľom zistiť základ dane. Základ dane síce predstavuje vo všeobecnosti rozdiel medzi zdaniteľným príjmom a daňovými výdavkami, ale nie vždy sa rovná zisku z ekonomického hľadiska. Výdavky vynaložené na nákup  kryptomeny (nákupné ceny), ktoré stále daňovník vlastní, sú pre účely výpočtu základu dane irelevantné.

Výdavky

Za výdavky priraditeľné k príjmom z disponovania s kryptomenami je možné štandardne považovať nákupnú hodnotu kryptomien a poplatky spojené s konkrétnym nákupom a predajom, ak boli v súlade s § 8 zákona o dani z príjmov preukázateľne vynaložené na dosiahnutie zdaniteľného príjmu. 

FIFO vs vážený aritmetický priemer

V praxi sa často stáva, že predaje nie sú 1:1 ku nákupom. Napr. predáva sa množstvo kryptomeny, ktorá bola nakúpená v rôznom čase, a teda aj v rôznych kurzoch. Otázka potom je, akým spôsobom priraďovať nákupy k predaju. Aj keď v prípade fyzických osôb, ktoré neúčtujú, zákon postup neupravuje, je potrebné sa pre nejaký spôsob rozhodnúť.   V ekonomickej praxi, ako aj so skúsenosťami zo zahraničia , existuje viacero vhodných metód ako napríklad FIFO alebo cena zistená váženým aritmetickým priemerom. FIFO – first in, first out – predpokladá, že najprv vyberáte z fiktívneho skladu kryptomeny najstaršie zásoby, t.j. ako prvé uplatníte do výdavkov najstaršie nákupy. Metóda váženého aritmetického priemeru predpokladá priemerovanie obstarávacích cien s váhou podľa nakúpeného množstva. Pri každom z týchto postupov môžu pre konkrétne disponovanie vyjsť rôzne hodnoty zisku (a teda rôzna výška daňovej povinnosti). Vzniká tak zaujímavý priestor jednak na daňovú optimalizáciu, ale aj na právnu argumentáciu v prípade, ak by správca dane nesúhlasil s výberom metódy pri prípadnej daňovej kontrole. 

Mýtus: Príjem mám, až keď si vymením kryptomenu za FIAT    

Predstavte si, že za svoje služby nedostanete zaplatené v EUR, ale napríklad nadobudnutím nehnuteľnosti. Predstavuje takto získaná nehnuteľnosť zdaniteľný príjem a to napriek tomu, že sa nejedná o EUR? Áno. Ide o tzv. nepeňažný príjem. A rovnaký princíp platí aj pri výmene kryptomien. Neplatí totiž, že iba peňažný príjem zakladá daňovú povinnosť. Je to aj príjem nepeňažný. Daň z príjmov sa tak aplikuje aj na zisk pri výmene jednej kryptomeny za inú a tiež pri platbe kryptomenou za tovary alebo služby. To samozrejme vie byť v praxi evidenčne značne náročné, a to hlavne pri malých a častých platbách.

Kurzy

Istú komplexitu do témy prinášajú aj kurzové prepočty. V praxi to vie byť metodicky  aj exekutívne náročná úloha.  

Do daňového priznania uvádzame hodnotu v EUR. Avšak príjem môže nastať v inej FIAT mene alebo v kryptomene. Na prepočet je potrebné potom použiť oficiálny kurz Európskej centrálnej banky alebo verejnej kryptoburzy (prípadne priemer viacerých) alebo ich kombináciu a krížové kurzy, a to k dátumu prevodu/ nákupu. Zákon o dani z príjmov umožňuje aj používanie priemerných kurzov za určitých podmienok. Ďalšie pravidlo, ktoré je potrebné dodržať je, že pri prepočte výdavkov sa použije rovnaký druh kurzu, avšak k dátumu nákupu/ realizácii výdavku. Konkrétne nastavenie prepočtov závisí od typov obchodov a teda pre jednotlivé situácie môžu byť efektívne rôzne spôsoby prepočtov. Spoločnosti majú trocha odlišné pravidlá pri prepočte na EUR, ale princípy ostávajú zachované.

Pri výmene kryptomeny A za inú kryptomenu B (po výmene ostáva daňovníkovi vo vlastníctve B), potom platí, že príjem v podobe nadobudnutia kryptomeny B je neskôr výdavkom v následnej transakcii, keď sa kryptomena B vymení za kryptomenu C.

Strata

Ešte jednu vec je potrebné spomenúť v súvislosti s kalkuláciou zisku a základu dane z príjmov. A to straty. Do základu dane sa totiž dáva iba zisk, stratu nie je možné zahrnúť.  

Je to teda celkom intelektuálna výzva celé to správne nastaviť a vypočítať. Určite záleží od počtu a druhu obchodov, či Vám bude stačiť papier a pero alebo potrebujete excel alebo špeciálny softvér alebo si zaplatíte externú účtovnú spoločnosť.