Čo sa vlastne píše v slovenských zákonoch o krypte
Čo sa vlastne píše v slovenských zákonoch o krypte? Teoreticky by sme mohli povedať, že takmer nič, keďže slovenské právne predpisy využívajú iba pojem virtuálne meny. A to striedmo a časť z toho aj tak z dôvodu implementácie práva EÚ. Každopádne, nižšie uvádzame sumár relevantných právnych predpisov aj s tým, čo sa v nich dá konkrétne nájsť.
Živnostenský zákon
Počínajúc novembrom 2020 Živnostenský zákon rozoznáva nasledovné 2 viazané živnosti:
- poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny a
- poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny.
Výkon týchto živností je podmienený dosiahnutím úplného stredného všeobecného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania. Keďže Živnostenský zákon nedefinuje bližšie, o aké činnosti ide, je potrebné si pomôcť analógiou legis. Definície uvedené v AML zákone (definovaný nižšie) upravujú tieto činnosti nasledovne:
- Poskytovateľom služieb peňaženky virtuálnej meny (sa rozumie) osoba, ktorá poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jej klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnej meny.
- Poskytovateľom služieb zmenárne virtuálnej meny (sa rozumie) osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchody s virtuálnou menou, ktorých predmetom je nákup virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu.
AML zákon
Ďalším relevantným predpisom je spomínaný AML zákon (Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov), ktorý dnes vychádza hlavne z tzv. V. AML smernice EÚ.
Stanovuje povinnosti pre tzv. povinné osoby, ktorými sú v kontexte krypta hlavne poskytovateľ služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľ služieb zmenárne virtuálnej meny. Takže napríklad emitent tokenu ani nie je primárne zadefinovaný ako povinná osoba. To však samozrejme neznamená, že by sa nemohol stať povinnou osobou z iných dôvodov.
Takéto povinné osoby sú povinné najmä identifikovať svojich klientov (KYC procedúry), preverovať účel a povahu plánovanej klientskej transakcie a ohlasovať neobvyklé transakcie. Nejde teda o administratívne a ani businessovo atraktívne činnosti.
Tieto „AML povinnosti“ sa týkajú transakcií s virtuálnou menou. A tú AML zákon definuje nasledovne:
Virtuálnou menou (sa rozumie) digitálny nositeľ hodnoty, ktorý nie je vydaný ani garantovaný centrálnou bankou ani orgánom verejnej moci, nie je nevyhnutne naviazaný na zákonné platidlo, a ktorý nemá právny status meny ani peňazí, ale je akceptovaný niektorými fyzickými osobami alebo právnickými osobami ako nástroj výmeny, ktorý možno elektronicky prevádzať, uchovávať alebo s ním elektronicky obchodovať.
Pôvodne toto bola jediná definícia virtuálnej meny obsiahnutá v slovenskom právnom poriadku. Od roku 2021 môžeme nájsť aj v Trestnom zákone rovnakú definíciu. Vyvstávajú preto viaceré právne otázky. Prešlo by napríklad úspešne ústavnoprávnym exkurzom to, ak by sa tento pojem vykladal extenzívnejšie zahrňujúc pritom aj tokeny a iné kryptoaktíva?
Účtovné predpisy
Účtovné predpisy (zákon o účtovníctve a postupy účtovania) upravujú metodiku účtovania virtuálnych mien, konkrétne ich kategorizáciu, oceňovanie a účtovanie o vyťaženej mene. Viac k tejto téme v samostatných blogoch (#Evidencia a #Účtovníctvo).
Daňové predpisy
Zákon o dani z príjmov uvádza pravidlá pre zdanenie príjmov dosiahnutých prostredníctvom virtuálnych mien, konkrétne z výmeny a z ťažby. Tejto téme sa venujeme v blogoch ku zdaneniu (#DaňZPríjmov). Tento zákon nedefinuje pojmy virtuálna mena (ako sme uviedli už vyššie) a ťažba virtuálnej meny a to priamo v texte zákona ani nepriamo odvolávkou na iný predpis.
Trestné právo
Aj v našich trestných predpisoch sa s prijatím Zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku objavil od roku 2021 pojem virtuálna mena. Spomína sa najmä v súvislosti s jej zaistením pri splnení určitých procesnoprávnych postupov. Virtuálna mena sa tak explicitne stala súčasťou majetku subjektov trestného konania ako aj možným nástrojom trestnej činnosti. Do roku 2021 toto v našich trestných kódexoch absentovalo.
EÚ právo
Aktívnejšie narábanie s pojmami súvisiacimi s kryptom je možné očakávať postupne s implementáciou novej EÚ regulácie na kryptoaktíva. Aktuálne sa totiž na úrovni EU pripravuje nariadenie MiCA – Markets in Crypto-assets, ktorým sa zavádza regulácia trhu s kryptoaktívami, t.j. týka sa prioritne poskytovateľov služieb a emitentov. Nariadenie bude mať priamy účinok, a teda nebude taká legislatívna aktivita slovenských zákonodarcov ako to štandardne býva pri smerniciach EÚ. Tie je totiž potrebné implementovať. Okrem iného sa tu definujú krypto-aktíva a 3 typy tokenov: platobný, security a utility token. Viac sa tejto téme venujeme v samostatných blogoch (#Regulácia a #Právo).
Aj v súvislosti s MiCA je na mieste zoberať sa otázkou, do akej miery sú terminológia a definície v aktuálnej slovenskej legislatíve kompatibilné s EÚ normami. Aj na úrovni EÚ noriem je určitá disproporcia medzi používanými termínmi.
Napríklad: Sú kryptomeny podskupinou virtuálnych mien? Toto by naznačoval všeobecný význam prídavných mien virtuálny vs krypto(grafický).
Má slovo mena užší význam ako slovo aktívum? Asi by malo mať.
Úvodná časť návrh MiCA uvádza, že kryptoaktíva zodpovedajú významu slova virtuálne aktíva tak, ako sa používajú v odporúčaniach Finančnej akčnej skupiny (FATF -Medzinárodné normy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní). Neodkazuje tak priamo na definíciu virtuálnej meny podľa AML predpisov, a teda jasné prepojenie a prípadná subordinácia tu nie je zakotvená. Ponúka sa však záver, že sú pojmy krypto a virtuálny totožné.
Taktiež je otázka, aké tokeny (podľa MiCA definícii) sú pokryté AML normami, ktoré hovoria o virtuálnych menách.
Tak uvidíme, ako zareagujú ďalej štátne a komunitárne orgány… Každopádne nás čaká veľa zaujímavého.
CBDC = Central Bank Digital Currencies