Daňová rezidencia určuje, v ktorom štáte podlieha daňovník zdaneniu zo svojich celosvetových príjmov. Daňový rezident zdaňuje celosvetové príjmy, zatiaľ čo daňový nerezident zdaňuje len príjmy plynúce zo zdrojov v danom štáte.

Postup pri určovaní daňovej rezidencie

Pri určovaní daňovej rezidencie sa posudzujú viaceré kritériá, pričom ich aplikácia sa líši pre fyzické a právnické osoby. Nejedná sa pritom o formálny byroktratický proces, ale o faktický stav.

Každý štát si definuje podmienky pre daňovú rezidenciu vo svojich vlastných zákonoch a tieto podmienky sa môžu odlišovať. V prípade, že fyzická osoba spĺňa kritériá daňovej rezidencie vo viacerých krajinách súčasne, uplatní sa zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorená medzi týmito štátmi. Táto zmluva stanovuje, ktorý štát má primárne právo na zdanenie celosvetových príjmov danej osoby, a tým určuje jej daňovú rezidenciu.

Daňová rezidencia fyzickej osoby

Rezidencia fyzickej osoby je typicky určená na základe jej pobytu v konkrétnom štáte. Podľa zákona o dani z príjmov Slovenskej republiky je daňovým rezidentom SR každá fyzická osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava. Za splnenie kritéria bydliska sa považuje možnosť dlhodobého ubytovania, ktoré neslúži iba na príležitostné pobyty. Obvyklý pobyt sa definuje ako fyzická prítomnosť v SR najmenej 183 dní v kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach.

Napríklad v Českej republike je fyzická osoba považovaná za daňového rezidenta, ak má na území ČR bydlisko alebo sa tu zdržiava aspoň 183 dní v kalendárnom roku. Bydliskom sa rozumie stály byt za okolností, ktoré naznačujú úmysel trvale sa zdržiavať v danom byte.

V prípade tzv. konfliktu rezidencií, keď je osoba považovaná za daňového rezidenta vo viacerých štátoch podľa lokálnych predpisov, sa postupuje podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorenej medzi týmito štátmi. Tá štandardne stanovuje nasledovné kritériá pre určenie daňovej rezidencie: (1) stály byt, (2) užšie osobné a hospodárske vzťahy (stredisko životných záujmov), (3) miesto obvyklého zdržiavania, (4) štátna príslušnosť, (5) dohoda štátov. Tieto kritériá sa vyhodnocujú postupne, začínajúc prvým kritériom. Ak je kritérium splnené len u jedného štátu, potom je osoba daňovým rezidentom v tomto štáte. Alternatívne, ak je kritérium splnené u oboch štátov alebo ani u jedného z nich, prechádza sa na ďalšie kritérium a tak ďalej.

Stály byt znamená, že osoba má dostupné bývanie na dlhodobé využitie, pričom nejde o krátkodobé ubytovanie ako hotel. Stredisko životných záujmov predstavuje štát, kde má osoba silné osobné, rodinné a ekonomické väzby, vrátane zamestnania, podnikania alebo iných  aktivít.

Zmena daňovej rezidencie fyzickej osoby

Zmena daňovej rezidencie fyzickej osoby nie je len formálnym úkonom, ale vyžaduje zmenu faktického stavu. Osoba musí preukázať presun svojho životného centra do iného štátu. To znamená, že je potrebné nielen registrovať nový pobyt, ale aj reálne sa tam presťahovať a preukázať, že v novej krajine má osoba hlavné zázemie. Dôležité je zabezpečiť si stabilné bývanie, či už formou prenájmu alebo kúpy nehnuteľnosti, a dokladovať túto skutočnosť cez nájomné zmluvy alebo platby za energie.

Ďalším dôležitým aspektom je úprava právnych a finančných vzťahov. Zdravotné poistenie je potrebné preniesť do novej krajiny, rovnako ako sociálne zabezpečenie, ak sa osoba rozhodne pracovať alebo podnikať. Ak má deti, ich zápis do miestnych škôl môže slúžiť ako ďalší dôkaz, že sa rodina usadila v novej krajine. Podobne aj výber nového lekára, zubára či iných služieb je súčasťou reálneho presunu.

Ekonomická aktivita v novej krajine je ďalším faktorom, ktorý treba zvážiť. Ak osoba pracuje, je nevyhnutné mať pracovnú zmluvu so zamestnávateľom v novej krajine, prípadne doklady o podnikateľskej činnosti. Otvorenie bankového účtu a jeho aktívne využívanie tiež pomáha pri preukazovaní zmeny rezidencie. Účasť v miestnej komunite, ako je členstvo v organizáciách, kluboch či občianskych iniciatívach, môže tiež potvrdiť reálne prepojenie s novou krajinou.

Exit tax

Pri zmene daňovej rezidencie do iného štátu je potrebné zohľadniť aj  zdanenie pri odchode, tzv. Exit Tax. Na Slovensku takéto zdanenie neexistuje, čo znamená, že odchod daňového rezidenta do inej krajiny nie je spojený s dodatočným zdanením. V niektorých štátoch však takáto daň existuje. Napríklad v Portugalsku podliehajú fyzické osoby odchádzajúce z krajiny exit tax, ktorá sa vzťahuje na nerealizované kapitálové zisky z akcií či iných investícií. To znamená, že aj keď osoba svoje investície nepredala, štát ich môže zdaniť v čase odchodu, ak hodnota aktív presahuje určitý limit. Podobné pravidlá platia aj v iných krajinách, ako napríklad v Nemecku či Francúzsku, kde sa uplatňujú rôzne prahové hodnoty a odkladné mechanizmy pre odloženie platby dane.

Daňová rezidencia právnickej osoby

Rezidencia právnickej osoby sa určuje podľa miesta, kde má skutočné miesto vedenia alebo podľa krajiny založenia. Na Slovensku je rozhodujúce miesto skutočného vedenia, čo znamená lokalitu, kde sa prijímajú zásadné riadiace rozhodnutia za právnickú osobu ako celok. V prípade konfliktu dvoch rezidencií je v súlade s väčšinou zmlúv v o zamedzení dvojitého zdanenia rozhodujúce miesto skutočného vedenia.

Daňové dôsledky zmeny rezidencie

Osoba, ktorá sa stane daňovým rezidentom iného štátu, zdaňuje svoj celosvetový príjem v tejto krajine, napríklad príjem zo zamestnania a z podnikania, kapitálové príjmy, príjmy z krypta, nájomné a ďalšie príjmy. Pri zmene rezidencie je preto dôležité zhodnotiť všetky daňové povinnosti a zamedziť dvojitému zdaneniu prostredníctvom medzinárodných zmlúv. V niektorých prípadoch môže byť faktická situácia zložitá a určenie daňovej rezidencie komplikované. Odporúča sa konzultovať s odborníkom.