Populárnu ťažbu (proof of work – PoW) postupne viac a viac vytláča staking (proof of stake – PoS). Napriek tomu však PoW ostáva stále dominantným konsenzuálnym algoritmom overovania transakcií s kryptoaktívami. V tomto blogu uvedieme základné účtovné a daňové konsekvencie súvisiace s ťažbou (angl. mining). Upozorníme aj na kritické miesta, ktoré predstavujú optimalizačnú príležitosť alebo potenciálne daňové riziko.

Čo je to ťažba

Decentralizované fungovanie blockchainu je možné vďaka algoritmom konsenzu, ktorými sa verifikujú transakcie prevodov tokenov medzi účastníkmi zapisované do blochchainu ako do účtovnej knihy. Základné algoritmy sú už vyššie spomínané

  • proof of work (ťažba, mining) a
  • proof of stake (staking).

Ťažiari medzi sebou súťažia s cieľom schváliť transakcie s kryptoaktívami a získať tak odmenu z blockchainu alebo aj transakčnú odmenu.

Z pohľadu ťažiara predstavuje ťažba proces, pri ktorom za použitia špeciálneho vybavenia rieši matematické úlohy a získava odmeny.  Ťažbu je z tohto dôvodu možné považovať za druh podnikania.

Z pohľadu blockchainu je zmyslom ťažby potvrdiť zápisy transakcií do „účtovnej“ knihy (odtiaľ názov DLT – decentralized ledger technology). Ťažba je teda esenciálnou podmienkou fungovania tohto ekosystému.

Ako sa účtuje vyťažená kryptomena

V súlade s  účtovnými predpismi[1] sa kryptomena získaná ťažbou účtuje pri vyťažení na podsúvahu. T.j. nie je považovaná za aktívum (majetok), ktoré sa vykazuje na súvahe. V iných štátoch je vykazovanie rôzne, napr. v ČR sa vyťažené kryptomeny považujú za zásoby vlastnej výroby[2].

Dočítajte tento článok,

ak máte zakúpený členský prístup ku všetkým blogom

alebo si zakúpite konkrétny článok

Mám členský prístup a chcem sa prihlásiť