V aktuálnom vydaní Bulletínu SKDP vyšiel ďalší článok zo série Kryptoaktíva a dane.

Pre daňové účely je často dôležité sledovať ekonomickú podstatu transakcií podliehajúcich zdaneniu. Kryptoaktíva nie sú homogénna skupina, ale majú rôzne funkčné využitie.

Rozoznávanie funkcií kryptoaktív je z dlhodobého hľadiska podstatné pre nastavenie spravodlivého a neutrálneho zdaňovania. I keď v SR sme len na začiatku tejto cesty, legislatíva už rozlišuje rôzne funkcie kryptoaktív pri stanovení ich DPH režimov. Taktiež účtovné predpisy budú po prijatí novely začať rozlišovať stablecoiny (tokeny elektrických peňazí) od ostatných kryptoaktív.

Venujeme sa v ňom aj týmto témam:

  • Aktuálny legislatívny rámec kryptoaktív
  • Význam taxonómie kryptoaktív
  • Klasifikácia a „ISIN“ kryptoaktív v praxi
  • Daňové aspekty investovania subjektov finančného trhu do kryptoaktív
  • Daňové aspekty tokenizácie tradičných nástrojov finančného trhu a nehnuteľností
  • Úskalia účtovnej a daňovej úpravy platnej od roku 2025
  • Úskalia DPH režimov kryptoaktív

Viac sa dočítate priamo v článku (pdf súbor) alebo nižšie v tomto blogu.

SKDP_3_2024_web KRYPTOStiahnuť

Aktuálny legislatívny rámec kryptoaktív

S príchodom Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/1114 z 31. mája 2023 o trhoch s kryptoaktívami (ďalej len „MiCA“ z angl. Markets in Crypto-Assets)[1] vstúpil do platnosti nový regulačný rámec kryptoaktív. Nariadenie nadobudlo účinnosť 29. júna 2023, pričom uplatňovanie ustanovení o stablecoinoch[2] sa začalo 30. júna 2024 a ostatné ustanovenia sa budú uplatňovať od 30. decembra 2024. 

Nariadenie MiCA prináša nové pravidlá a štandardy, ktoré majú harmonizovať a regulovať trh s kryptoaktívami v Európskej únii. Zameriava sa na tri hlavné oblasti:

  • emitovanie kryptoaktív a ich uvádzanie na trh,
  • poskytovanie služieb kryptoaktív a
  • zamedzenie aktivít, ktorými dochádza k zneužívaniu trhu.

Nariadenie MiCA má priamu účinnosť v celej EÚ. V SR bol prijatý zákon o niektorých povinnostiach a oprávneniach v oblasti kryptoaktív a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadväzuje na uvedené nariadenie[3]. Návrh zákona má tiež novelizovať 11 ďalších právnych predpisov, medzi nimi aj zákon o účtovníctve[4] a zákon o dani z príjmov[5], u ktorých sa navrhuje účinnosť od 1.1.2025. 

Význam taxonómie kryptoaktív

Ekosystém kryptoaktív trpí nedostatkom jednotných definícií[6] a jednotnej klasifikácie, čo komplikuje jeho reguláciu na globálnej úrovni. Národné regulatórne orgány často používajú rôznu terminológiu a prístupy, čo má okrem zdaňovania vplyv aj na iné regulácie, ako napríklad nastavenie AML a KYC pravidiel, licenčné požiadavky na poskytovateľov služieb kryptoaktív a ochranu spotrebiteľov. Bez globálneho konsenzu a harmonizovanej taxonómie kryptoaktív je však ťažké zabezpečiť rovnakú ochranu a podporiť inovácie na globálnej úrovni.

Väčšina štátov má pri regulácii kryptoaktív tendenciu klasifikovať ich na základe ich primárnej funkčnosti[7] nasledovne[8]:

  Platby (platobné tokeny, tokeny elektronických peňazí, výmenné tokeny)

  • Určené na použitie ako platobný alebo výmenný prostriedok.

  Investície (investičné tokeny)

  • Poskytujú práva a povinnosti podobné klasickým finančným nástrojom, ako sú akcie, dlhové nástroje alebo podielové listy v schéme kolektívneho investovania.

  Úžitky (úžitkové tokeny)

  • Udeľujú držiteľom prístup k súčasnej alebo budúcej službe/produktu v jednej alebo viacerých podnikových sieťach alebo ekosystémoch.

  Hybridné tokeny

  • Kombinujú funkcie z kategórií platby, investície a úžitky.

Klasifikácia a „ISIN“ kryptoaktív v praxi

Pre účely regulácie a zdaňovania kryptoaktív je kľúčová ich štandardizácia a klasifikácia, ktorá pomáha identifikovať hlavné funkcie jednotlivých tokenov. Medzinárodná asociácia pre štandardizáciu tokenov (ITSA) sa zameriava na globálnu štandardizáciu kryptoaktív v troch hlavných oblastiach: identifikácia tokenov prostredníctvom Medzinárodného čísla identifikácie tokenov (ITIN), klasifikácia prostredníctvom Medzinárodného rámca klasifikácie tokenov (ITC) a analýza cez databázu Tokenbase, ktorá zahŕňa údaje o viac ako 9000 kryptografických tokenoch. Táto iniciatíva zvyšuje transparentnosť trhu, znižuje riziká a podporuje globálnu reguláciu a inovácie.

ITSA klasifikuje kryptoaktíva z hľadiska ich ekonomického účelu do troch hlavných kategórií: platobné, úžitkové a investičné tokeny, pričom k nim patria aj hybridné tokeny s viacerými funkciami. Príklady týchto klasifikácií, ako platobné tokeny (napr. stablecoiny), úžitkové tokeny (napr. riadiace tokeny) a investičné tokeny (napr. akciové tokeny), sa dajú využiť na daňové účely, keďže poskytujú jasnú informáciu o ekonomickej podstate tokenov. ITSA používa klasifikačné princípy uznávané aj medzinárodnými inštitúciami ako OECD a BIS.

[1] Znenie dostupné tu: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A32023R1114

[2] Nariadenie MiCA hovorí o tokenoch naviazaných na aktíva a tokenoch elektronických peňazí.

[3] Zákon č. 248/2024 Z.z.

[4] Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov

[5] Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov

[6] Problematike rôznych definícií sa venuje predchádzajúci článok Legislatívne definície a obsahové vymedzenie kryptoaktív a prehľad aktivít vo virtuálnom svete zo série Kryptoaktíva a dane (Bulletin SKDP 4/2022).

[7] World Economic Forum, Pathways to the Regulation of Crypto-Assets: A Global Approach, 2023, str. 13

[8] Bank for International Settlements, Supervising Cryptoassets for Anti-Money Laundering, 2021; Obdobné členenie ako Bank for International Settlements (BIS) sa uvádza aj v OECD dokumente o zdaňovaní kryptoaktív Taxing Virtual Currencies An Overview of Tax Treatments and Emerging Tax Policy Issues, 2020.