Medzinárodný menový fond („MMF“) [1] vydal vo februári 2023 dokument Elementy efektívnej politiky  pre kryptoaktíva, ktorý poskytuje určitý návod pre členov MMF ohľadne kľúčových elementov politiky reagujúcej na kryptoaktíva.

Kryptoaktíva existujú už viac ako desať rokov, avšak snaha o zavedenie účinnej verejnej politiky voči nim sa dostala do popredia globálnej politickej agendy len nedávno. Čiastočne za to môže fakt, že využívanie kryptoaktív ako takých sa rozširuje potupne a taktiež sa zvýšilo ich prepojenie s finančným sektorom.

Medzi výhody kryptoaktív patria napríklad lacnejšie a rýchlejšie cezhraničné platby, zvýšená finančná inklúzia a väčšia diverzifikácia portfólia, či ich transparentnosť a sledovateľnosť transakcií. Nemožno však zabúdať na skutočnosť, že s kryptoaktívami sa spájajú aj významné riziká, ktoré vyvolávajú potrebu efektívnej verejnej politiky a regulácie predovšetkým s cieľom ochrany finančnej stability, ochrany spotrebiteľa a integrity finančných trhov.

S cieľom riešiť riziká kryptoaktív a zároveň využiť výhody inovatívnych technológií sa v dokumente MMF navrhuje deväť základných prvkov účinného rámca, a to:

  1. Chrániť menovú suverenitu a stabilitu posilnením menovej politiky a neudeľovať kryptoaktívam štatút oficiálnej meny alebo zákonného platidla
  2. Ochrana pred nadmernou volatilitou kapitálových tokov a zachovanie efektívnosti opatrení na riadenie kapitálových tokov
  3. Analyzovať a zverejňovať fiškálne riziká a prijať jednoznačné daňové pravidlá pre kryptoaktíva
  4. Vytvoriť právnu istotu v oblasti kryptoaktív a poukazovať na právne riziká
  5. Vypracovať a presadzovať požiadavky na obozretnosť, riadenie a dohľad nad všetkými aktérmi v rámci kryptotrhov
  6. Vytvoriť spoločný monitorovací rámec pre rôzne domáce úrady a orgány
  7. Vytvoriť medzinárodné dohody o spolupráci na zlepšenie dohľadu a presadzovania predpisov o kryptoaktívach
  8. Monitorovať vplyv kryptoaktív na stabilitu medzinárodného menového systému
  9. Posilniť globálnu spoluprácu s cieľom rozvíjať digitálne infraštruktúry a alternatívne riešenia pre cezhraničné platby a financie

MMF upozorňuje, že nečinnosť štátov v tejto oblasti je neudržateľná, a to s poukázaním na popularitu kryptoaktív. Práve prijatím týchto odporúčaní MMF môže dôjsť k zmierňovaniu rizík a zároveň aj potenciálnemu využitiu prínosov technologických inovácií.

Ďalej sa v tomto blogu bližšie venujeme bodom 3., 4., 5. a 7.z vyššie uvedeného zoznamu odporúčaní MMF.

Analyzovanie a zverejňovanie fiškálnych rizík a prijatie jednoznačných daňových pravidiel  pre kryptoaktíva

Fiškálne riziká vo finančnom sektore vzniknuté v dôsledku prijatia kryptoaktív by sa mali analyzovať, kvantifikovať, zverejňovať a monitorovať ako súčasť riadenia fiškálnych rizík vlády. Monitorovanie a identifikácia rizík vyplývajúcich z vysoko volatilných aktív, rozpoznanie výziev, ktoré predstavujú, môže zvýšiť schopnosť vlády reagovať na ne, čím sa posilní fiškálna dôveryhodnosť a udržateľnosť verejných financií.

Daňová politika by mala zabezpečiť jednoznačné daňové zaobchádzanie kryptoaktív, zatiaľ čo daňové správy musia posilniť dodržiavanie daňových predpisov.

Na objasnenie daňového zaobchádzania s kryptoaktívami sú potrebné osobitné predpisy, a to tak pre dane z príjmu/majetku, ako aj dane z pridanej hodnoty. Daňové správy by mali skúmať možnosti využívania informácií od tretích strán, napr. v prípade zapojenia sprostredkovateľov, ako sú zmenárne, makléri a obchodníci.

Podpora spolupráce v oblasti cezhraničnej výmeny informácií a finančná regulácia v tejto oblasti má zásadný význam pre dodržiavanie daňových predpisov. Významnú úlohu tu zohráva najmä iniciatíva OECD s rámcom pre reportovania transakcií s kryptoaktívami (viac v našom blogu OECD rámec pre reportovanie kryptoaktív (CARF) ). Mali by sa zvýšiť kapacity príslušných štátnych inštitúcií, vrátane investícií do špecializovanej dátovej infraštruktúry a analytiky s cieľom analýzy rizík a daňových kontrol súvisiacich s operáciami s kryptoaktívami, ako aj podpory odbornej prípravy zamestnancov daňovej správy.

Vytvorenie právnej istoty v oblasti kryptoaktív a poukazovanie na právne riziká

Na zabezpečenie právnej istoty by jurisdikcie mali zvážiť tri opatrenia. Nasledujúce opatrenia sa navzájom nevylučujú a zahŕňajú reformy práva, mali by byť vypracované za účasti súkromného sektora a v súlade s usmerneniami medzinárodných organizácií:

  • Modernizácia súkromného práva prostredníctvom cielených legislatívnych reforiem. Táto modernizácia súkromného práva je žiadaná najmä za účelom objasnenia klasifikácie kryptoaktív a pravidiel, ktorými sa riadia transakcie s nimi.
  • Objasnenie kryptoaktív z pohľadu finančného práva.
  • Zmiernenie daňového rizika plynúceho z transakcií zahŕňajúcich kryptoaktíva. Tento bod si vyžaduje najmä transparentné a predvídateľné daňové zákony doplnené o medzinárodnú spoluprácu. Pokiaľ sa daňové predpisy aplikujú pri kryptoaktívach na základe všeobecných pravidiel, je potrebné ich zo strany štátu ďalej dopĺňať a vyjasňovať v podobe detailnejších usmernení a príručiek.

Vypracovanie a presadzovanie požiadavky na obozretnosť, riadenie a dohľad nad všetkými aktérmi v rámci kryptotrhu

Tento prvok vychádza z predpokladu, že komplexná regulácia je vhodnejšia ako priame zákazy. Poskytovatelia služieb kryptoaktív by mali byť registrovaní, disponovať licenciou alebo povolením. Kritériá udeľovania licencií a udeľovania povolení by mali byť jasne formulované, pričom zodpovedné orgány musia byť jasne určené a takisto by sa mali riadne definovať koordinačné mechanizmy medzi nimi.

V prípade, ak existujú globálne štandardy aplikovateľné na kryptoaktíva[2], tak orgány by tieto štandardy mali implementovať do domácej regulácie. Požiadavky na určité konanie by sa mali zameriavať na body, ktoré môžu mať priamy vplyv na koncových užívateľov. Týka sa to najmä subjektov ako sú burzy a poskytovatelia peňaženiek, emitenti (ak sú známi) a regulované finančné inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na trhoch s kryptoaktívami. Napríklad správa peňaženiek musí byť bezpečná a musí mať jasné rámce riadenia rizík.

Veľmi dôležité sú požiadavky na zverejňovanie informácií a transparentnosť. Informácie by mali byť jasné, vyvážené a mali by uvádzať, či sú produkty regulované na miestnom trhu. Napríklad také „white papers“ tvoria dôležitú súčasť procesu zverejňovania.

V prípade, ak poskytovatelia služieb kryptoaktív poskytujú viacero základných funkcií, orgány by ich mali regulovať na základe rizík, ktoré subjekt vytvára ako celok a v súvislosti so všetkými jeho činnosťami. Orgány by taktiež mali riešiť riziká vyplývajúce z outsourcingu vrátane prevádzkových zlyhaní a kybernetických incidentov. Jasné a spoľahlivé požiadavky na správu a riadenie sú nevyhnutné, najmä pokiaľ ide aj o mechanizmy stablecoinov.

Vytvorenie medzinárodných dohôd o spolupráci na zlepšenie dohľadu a presadzovania predpisov o kryptoaktívach

Bezhraničná povaha ekosystému kryptoaktív  do značnej miery obmedzuje efektívnosť vnútroštátnych prístupov k regulácii. Napríklad poskytovatelia služieb kryptoaktív majú motiváciu zaregistrovať sa na miestach „priaznivých z hľadiska regulácie“, z ktorých poskytujú platformy pre transakcie s kryptoaktívami na globálnom trhu. Medzinárodná spolupráca a zdieľanie informácií sú potrebné práve na minimalizáciu regulačnej arbitráže a zabezpečenie efektívnosti regulácie. Komplexný, konzistentný a koordinovaný prístup k regulácii kryptoaktív je predpokladom efektívnej medzinárodnej spolupráce, ale nemusí stačiť.

Je potrebné stanoviť také mechanizmy, ktoré zabezpečia domácim orgánom, aby mohli autorizovať a regulovať poskytovateľov krypto služieb, ktorý majú domicil v zahraničných jurisdikciách. Takisto výmena informácií a spolupráca musí byť podporená právnym základom, a to aj v prípade krajín, ktoré obmedzili alebo zakázali činnosti súvisiace s virtuálnymi aktívami.

V neposlednom rade medzinárodné dohody o spolupráci by sa mali prispôsobiť pre kryptoaktíva. Existujúce protokoly spolupráce medzi regulačnými orgánmi v rôznych jurisdikciách sú zavedené dobre a mali by sa rozšíriť tak, aby zahŕňali krypto ekosystém.


[1] Medzinárodný menový fond (angl. International Monetary Fund (IMF)) je medzinárodná finančnou inštitúciou, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečovanie stability medzinárodného menového a finančného systému. K základným funkciám patrí poskytovanie úverov na stabilizáciu makroekonomickej situácie, asistencia pri ekonomických a štrukturálnych reformách a analýza globálnej ekonomiky. Členom MMF je aj Slovenská republika.

Zdroj: https://www.mfsr.sk/sk/medzinarodne-vztahy/medzinarodne-institucie/medzinarodne-financne-institucie/medzinarodny-menovy-fond-mmf/medzinarodny-menovy-fond-mmf.html

[2] Napr. FATF ( https://www.fatf-gafi.org/en/home.html ) a AML štandardy