1) Čo je to AML a komu vyplývajú povinnosti z AML zákona?

Skratka AML (Anti-money laundering) je medzinárodne používaný termín označujúci právne predpisy, ktorých cieľom je zabrániť legalizácii výnosov z trestnej činnosti, t.j. činnosti, prostredníctvom ktorej dochádza k zakrytiu nezákonného pôvodu majetku, za účelom jeho ďalšieho použitia v rámci legálnej činnosti. 

Základná právna úprava AML je na Slovensku zakotvená v zákone č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (AML zákon)[1].  

Povinnosti vyplývajúce z AML zákona sa vzťahujú na povinné osoby, ktoré sú explicitne uvedené v § 5 AML zákona a zahŕňajú najmä banky, finančné inštitúcie, prevádzkovateľov hazardnej hry, realitné kancelárie ale aj poskytovateľov služieb peňaženky a zmenárne virtuálnej meny. Povinnou osobou je tiež právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 EUR.

2) Aké sú povinnosti podľa AML zákona?

Povinná osoba musí podľa AML zákona dodržiavať najmä nasledujúce povinnosti:

1. Vypracovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu (§ 20 ods. 1, 2 AML zákon);

2. Identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a aktualizovať riziká legalizácie a financovania terorizmu, a preukázať, že rozsah starostlivosti, ktorú vykonala vo vzťahu ku klientovi, je primeraný v závislosti od rizika legalizácie alebo financovania terorizmu (§ 20a AML zákon s poukazom na § 10 ods. 4 AML zákona);

3. Vykonávať príslušnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom (§ 10 až § 12 AML zákon);

4. Posudzovať obchody a zisťovať možné neobvyklé obchodné operácie a vypracovať o výsledkoch posudzovania a zistenia účelu obchodov záznam a venovať osobitnú pozornosť obchodom uvedených v § 14 ods. 2 AML zákona;

5. Odmietnuť uzavretie obchodného vzťahu, ak už bol uzavretý, tak ho ukončiť, alebo odmietnuť vykonanie obchodu (§ 15 AML zákon);

6.  Zdržať neobvyklé obchodné operácie (§ 16 AML zákon);

7.  Ohlásiť neobvyklé obchodné operácie (§ 17 AML zákon);

8.  Zachovávať mlčanlivosť o ohlásení neobvyklých obchodných operácií(§ 18 AML zákon);

9.  Spracovávať a uchovávať údaje (§ 19 AML zákon);

10. Plniť ďalšie povinnosti v zmysle zákona (§ 21 AML zákon);

11.  Poskytnúť súčinnosť v rámci kontroly (§ 30 AML zákon).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinná osoba je povinná mať vypracovaný program vlastnej činnosti. Program obsahuje najmä prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií, spôsob vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, spôsob hodnotenia a riadenia rizík, postup pri posudzovaní, či je pripravovaný alebo vykonávaný obchod neobvyklý, postup od zistenia neobvyklej obchodnej operácie po jej neodkladné ohlásenie finančnej spravodajskej jednotke, vrátane postupu a zodpovednosti zamestnancov, ktorí neobvyklú obchodnú operáciu posudzujú, postup pri zdržaní neobvyklej obchodnej operácie, postup pri uchovávaní údajov, obsah a harmonogram odbornej prípravy zamestnancov, ktorí môžu pri svojej práci prísť do styku s neobvyklou obchodnou operáciou atď.

Poskytovatelia služieb virtuálnych mien sú pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi podľa § 10 až 12 AML zákona povinní, okrem iného, aj identifikovať a overovať identifikáciu svojich klientov pred uzatváraním obchodného vzťahu. Tieto povinnosti si v praxi plnia prostredníctvom dotazníkov, ktoré predkladajú klientom na vyplnenie.

Poznámka: Vzorové dokumenty k AML dokumentácii (návrh KYC dotazníkov pre fyzickú osobu a pre právnickú osobu a vzor programu vlastnej činnosti povinnej osoby) nájdete aj v našom produkte Vzory dokumentov k AML.

3) Mám živnosť na poskytovanie služieb peňaženky a zmenárne virtuálnej meny, avšak službu neposkytujem aktívne klientom. Som povinnou osobou podľa AML?

Služby v oblasti virtuálnych mien je podľa aktuálnej slovenskej právnej úpravy možné poskytovať len za predpokladu, ak poskytovateľ služieb, v závislosti od typu poskytovanej služby, získal osvedčenie o živnostenskom oprávnení na:

  • poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny[2]; alebo
  • poskytovanie služieb peňaženky virtuálnej meny[3]

      (Živnosť na poskytovanie služieb v oblasti virtuálnych mien).   

Medzi poskytovanie služieb v oblasti virtuálnych mien patrí napríklad prevádzkovanie webových sídiel či mobilných aplikácií umožňujúcich vykonávanie obchodov s virtuálnou menou (nákup kryptomeny za fiat menu a naopak), či prevádzkovanie alebo poskytovanie aplikácií alebo iných mechanizmov na držanie, ukladanie a prevod virtuálnej meny v mene ich klientov.

Podľa AML zákona patria medzi taxatívne vymedzený okruh povinných osôb, okrem iných, aj:

  • poskytovateľ služieb peňaženky virtuálnej meny (§ 5 ods. 1 písm. o) AML zákona);
  • poskytovateľ služieb zmenárne virtuálnej meny (§ 5 ods. 1 písm. p) AML zákona)

(Poskytovateľ služieb). 

Získanie osvedčenia na prevádzkovanie Živnosti na poskytovanie služieb v oblasti virtuálnych mien neznamená automatické zaradenie osoby medzi povinné osoby podľa AML zákona.

Na základe metodického usmernenia Prezídia policajného zboru (FSJ)[4] musí Poskytovateľ služieb s udelenou Živnosťou na poskytovanie služieb v oblasti virtuálnych mien poskytovať svoje služby klientom (tretím osobám) pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, aby bol považovaný za povinnú osobu podľa § 5 ods. 1 písm. o) a p) AML zákona. Vyplýva to z logického výkladu AML zákona, keďže osoba, ktorá reálne neposkytuje svoje služby v uvedenej oblasti nemá žiadnych klientov, nevykonáva obchody a neuzatvára obchodné vzťahy podľa § 9 písm. d), f) a g) AML zákona.

Ak Poskytovateľ služieb má udelenú Živnosť na poskytovanie služieb v oblasti virtuálnych mien, avšak túto službu žiadnym klientom reálne neposkytuje, nenapĺňa definíciu povinnej osoby v zmysle § 5 ods. 1 písm. o) a p) AML zákona. Povinnou osobou by sa Poskytovateľ služieb stal iba v prípade, ak by v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytoval služby v oblasti virtuálnych mien.

Správa vlastného majetku, pri ktorej nedochádza k výkonu určitej podnikateľskej činnosti sa nepovažuje za výkon podnikateľskej činnosti. V oblasti virtuálnych mien teda nemožno považovať nákup a predaj virtuálnej meny za fiat menu na burzách, držbu virtuálnej meny v peňaženke virtuálnej meny a podobne, ak daná osoba koná vo vlastnom mene (na vlastný účet) a s vlastným majetkom, t.j. využíva služby iných subjektov, ale sama žiadne služby tretím osobám neposkytuje za výkon podnikateľskej činnosti.

V prípade, ak by Poskytovateľ služieb spĺňal definíciu povinnej osoby podľa AML zákona, bol by povinný plniť viaceré povinnosti z neho vyplývajúce ako napríklad vypracovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu, vykonávať príslušnú starostlivosť vo vzťahu ku klientom, posudzovať obchody a zisťovať možné neobvyklé obchodné operácie atď.

4) Spoločnosť nakupuje kryptomeny na vlastný účet. Potrebuje živnosť?

V tomto bode si stručne zanalyzujeme, či spoločnosť, ktorá nakupuje virtuálne meny na vlastný účet za účelom správy vlastného majetku (Spoločnosť) musí žiadať o vydanie živnostenského oprávnenia na výkon činnosti poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny.

Podľa § 9 písm. o) AML Zákona je poskytovateľom služieb zmenárne virtuálnej meny osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchody s virtuálnou menou, ktorých predmetom je nákup virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu.

Kľúčovým definičným znakom poskytovania služby zmenárne virtuálnej meny je ponúkanie alebo vykonávanie obchodov s virtuálnou menou (t.j. nákup alebo predaj virtuálnej meny).

Podľa § 9 písm. g) AML Zákona sa za obchod považuje vznik, zmena alebo zánik záväzkového vzťahu medzi povinnou osobou a jej klientom a akákoľvek obchodná operácia klienta alebo v mene klienta alebo nakladanie s majetkom klienta alebo v mene klienta, ktoré súvisia s činnosťou povinnej osoby, vrátane operácie, ktorú uskutočňuje klient vo vlastnom mene a na vlastný účet (Obchod).

Z výkladu samotnej definície Obchodu vyplýva, že Spoločnosť môže realizovať Obchod len vo vzťahu k svojim klientom alebo v súvislosti s obchodnými operáciami klientov alebo pri nakladaní s majetkom svojich klientov. V nadväznosti na službu poskytovateľa zmenárne virtuálnej meny sa ďalej vyžaduje, aby predmetom Obchodu bol aj nákup alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu.

Spoločnosť pri nákupe alebo predaji virtuálnej meny na vlastný účet vykonáva len správu vlastného majetku a nevykonáva žiadne Obchody resp. neposkytuje klientom žiadne služby týkajúce sa nákupu alebo predaja virtuálnej meny a preto nenapĺňa hlavný definičný znak poskytovateľa služby zmenárne virtuálnej meny.

Vzhľadom k tomu, že Spoločnosť pri nákupe virtuálnych mien na vlastný účet nevykonáva Obchody, nie je potrebné, aby Spoločnosť žiadala o vydanie živnostenského oprávnenia na výkon činnosti poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny.  

5) Spoločnosť prijíma kryptomeny pri predaji tovaru a služieb. Potrebuje mať živnosť poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny?

V zmysle platnej právnej úpravy je aktuálne regulovaná činnosť poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny a poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny, na prevádzkovanie ktorých je potrebné získanie živnostenského oprávnenia (viazanej živnosti) podľa zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)[5].

Poskytovanie služieb v oblasti virtuálnych mien zahŕňa napríklad prevádzkovanie webových stránok či mobilných aplikácií umožňujúcich vykonávanie obchodov s virtuálnou menou (nákup virtuálnej meny za fiat menu a naopak), či prevádzkovanie/poskytovanie aplikácií alebo iných mechanizmov na držanie, ukladanie a prevod virtuálnej meny v mene klientov.

Legálne definície poskytovateľa služieb peňaženky alebo zmenárne virtuálnej meny sú uvedené v § 9 písm. n) a o) AML zákona.

Poskytovateľom služieb peňaženky virtuálnej meny je osoba, ktorá poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jej klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnej meny (viac ku súkromným kľúčom v blogu Čo je asymetrická kryptografia).

Poskytovateľom služieb zmenárne virtuálnej meny je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchody s virtuálnou menou, ktorých predmetom je nákup virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu.

Poskytovanie služby peňaženky virtuálnej meny pokrýva diametrálne odlišnú činnosť ako prijímanie kryptomien za dodané služby a tovary. Služba peňaženky virtuálnej meny spočíva najmä v držbe a uchovávaní súkromných kľúčov k virtuálnym menám v mene klientov.

Pri prijímaní kryptomien ako protihodnoty za dodané služby a tovary, prijímateľ nenakupuje ani nepredáva kryptomeny za eurá alebo cudziu menu ako poskytovateľ služby zmenárne virtuálnej meny, ale v rámci zmluvného vzťahu vymieňa dodanú službu alebo tovar za jednotku kryptomeny.

Vzhľadom na vyššie uvedené, prijímanie kryptomien ako protihodnoty za dodané služby a tovary nenapĺňa podstatné náležitosti definície poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny, na prevádzkovanie ktorej sa vyžaduje získanie viazanej živnosti.

[1]https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/297/20220501

[2]  Poskytovateľom služieb zmenárne virtuálnej meny je osoba, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti ponúka alebo vykonáva obchody s virtuálnou menou, ktorých predmetom je nákup virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu alebo predaj virtuálnej meny za eurá alebo cudziu menu (§ 9 písm. o) AML zákona).

[3] Poskytovateľom služieb peňaženky virtuálnej meny je osoba, ktorá poskytuje služby na ochranu súkromných kryptografických kľúčov v mene jej klientov, na držbu, uchovávanie a prevod virtuálnej meny (§ 9 písm. n) AML zákona).

[4] Usmernenie k plneniu povinností podľa AML zákona č. 297/2008 Z. z. pre právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov, ktoré poskytujú služby peňaženky virtuálnej meny a zmenárne virtuálnej meny, ktoré sú zaradené medzi povinné osoby podľa § 5 ods. 1 písm. o) a p) AML zákona č. 297/2008 Z.z. zo dňa 6. mája 2022 (dostupné na: https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj/MUAP.pdf).

[5] https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/455/20230101