DeFi (z anlg. Decentralized Finance – decentralizované financie) narastá na popularite aj vďaka tomu, že umožňuje využívanie finančných služieb v krypte a to z veľkej časti bez toho, aby to bolo predmetom finančnej regulácie. V tomto blogu sa bližšie pozrieme na definíciu DeFi, aké možnosti ponúka a taktiež na zdaňovanie príjmov z DeFi u fyzických a právnických osôb.

Čo je DeFi

DeFi využíva technológiu blockchainu a inteligentné zmluvy (smart contracts) s cieľom vytvoriť finančné protokoly, ktoré sú otvorené, transparentné a kombinovateľné. Na rozdiel od tradičného finančného sveta sú decentralizované (t.j. neobsahujú prvok centrálnej autority, napr. banky) a taktiež nezahŕňajú úschovu aktív (custody).

DeFi teda umožňuje prevod hodnoty z jednej osoby na druhú bez potreby sprostredkovateľov, ako sú banky alebo iné finančné inštitúcie.

Väčšina projektov DeFi je postavená na Ethereu, pretože má najrozvinutejší ekosystém naprieč aplikáciami inteligentných zmlúv.

Služby DeFi

DeFi služby zahŕňajú:

  • Decentralizované burzy („DEX“)  – umožňujú nakupovať a predávať kryptomeny;
  • Vklady a požičiavanie – veriteľ dáva k dispozícii kryptoaktívum, ktoré si dlžník požičiava za odplatu, často s podmienkou zloženie kolaterálu;
  • Ďalšie aplikácie ako poistenie, stávkovanie, manažment investícii, deriváty, aukcie, analýzy trhov, a pod.

DeFi príjmy

Investor môže získať výnos z vloženia svojho krypta do tzv. liquidity poolu, s ktorými operuje DEX, aby mala dostatok likvidity na fungovanie. Niekedy sa zvykne označovať aj ako liquidity staking alebo všeobecnejším pojmom yield farming. Staking má však viac významov, pričom ten prvotný súvisí s konsenzom proof of stake, t.j. so získaním odmeny za schválenie bloku transakcií na blockchaine.

Pri vkladových aplikáciách je výnosom úrok ako odmena za požičanie aktíva vo vlastníctve veriteľa.  Tento výnos sa taktiež nazýva aj všeobecnejším pojmom yield farming.

Kombinovateľnosť jednotlivých DeFi aktivít umožňuje vykonávať v DeFi nadväzujúce aktivity, a získavať tak vyššie príjmy, napr. s kolaterálom si opakovane požičiavať a vkladať alebo využívať pákové efekty derivátových obchodov.

Keďže ekonomické aktivity DeFi sú veľmi pestré, príjmami DeFi môžu byť aj ďalšie typy, ako napr. poistné plnenie alebo výhry v stávke.

Zdaňovanie DeFi príjmov

Pri zdaňovaní príjmov z DeFi nemáme k dispozícii žiadny konkrétny právny predpis a ani záväzný alebo nezáväzný výklad štátnych orgánov. To však automaticky neznamená, že príjmy z DeFi nepodliehajú zdaneniu. Práve naopak. Princípy ukotvené v dani z príjmov sú dostatočne všeobecné pri definovaní, čo je príjem podliehajúci zdaneniu a DeFi príjmy tak umožňujú zdaňovať. Takisto aj špecifické ustanovenia týkajúce virtuálnych mien (kryptomien) sú k dispozícii a stanovujú povinnosť zdaniť, okrem iného, aj výmenu jednej virtuálnej meny za inú.

Pri aplikácii v praxi však narazíme na niekoľko nejasných oblastí, ako naznačujeme ďalej v texte.

Staking

Zdaňovaniu stakingu sme sa venovali v samostatnom blogu. Naše úvahy smerovali k tomu, do akej miery je možné staking stotožniť s ťažbou pri kryptomenách s proof of work algoritmom. Objektívny cieľ stakingu je totiž totožný s cieľom ťažby, aj keď jeho priebeh je iný. Slovenská legislatíva tento problém nerieši a, žiaľ, ani nefedinuje, čo je to ťažba. Takže priestor na stotožnenie ťažby a stakingu určite je, ale chýba nám právna istota.

Daňové aspekty ťažby uvádzame detailne v blogu Ťažba kryptomeny – dane a účtovníctvo. V kontexte na vyššie uvedené však platí, že kryptomena nepodlieha zdaneniu pri vyťažení , ale až pri predaji (platí aj u fyzických aj u právnických osôb).

Sú akékoľvek tokeny virtuálna mena?

Pojem virtuálna mena je zadefinovaný v AML predpisoch (pozri blog Čo sa vlastne píše v slovenských zákonoch o krypte) a táto definícia naznačuje, že ide o akúsi alternatívu peňazí ako nástroja výmeny. Je teda pravdepodobné, že tokeny, ktorých hlavnou funkciu nie je výmena, nie sú virtuálna mena. Príkladom sú napr. Utililty tokeny, NFT, securtiy tokeny, ktorých primárnou hodnotu je reprezentácia určitého nároku, práva. Pri zdaňovaní príjmov z takýchto tokenov by sa potom neaplikovali špecifické  pravidlá pre virtuálne meny.

Druh príjmu

Zákon o dani z príjmov rieši príjmy z predaja virtuálnej meny. Pri príjmoch z DeFi však vzniká prvotne zdaniteľný príjem z prijatia nových tokenov z iného titulu ako ich kúpa, napr. výnos, úrok pri vklade. Až sekundárne sa takéto novozískané tokeny predávajú a je potrebné zdaňovať príjem z predaja krypta.

Pri primárnom príjme z DeFi čelíme potom riziku nesprávnej kategorizácie príjmu. Zákon o dani  z príjmov pri fyzických osobách rozoznáva totiž príjmy z aktívnej činnosti (napr. z podnikania), kapitálové príjmy (napr. úroky) a ostatné príjmy (napr. z predaja virtuálnych mien). Jednotlivé typy príjmov z DeFi teda môžu byť podľa svojho charakteru zaradené do niektorej z týchto skupín.

Zaradenie príjmov do kategórii má potom u fyzických osôb vplyv aj na výšku sadzby dane, možnosti uplatnenia výdavkov, uplatnenie nezdaniteľných položiek, možnosť umorovania straty, výpočet odvodov na zdravotné alebo sociálne poistenie.

Pri právnických osobách sa môže mať zaradenie príjmov vplyv na daňovú uznateľnosť stratového obchodu.

Celkovo teda platí, že kategorizácia DeFi príjmov môže významne ovplyvniť výšku daňovej a odvodovej povinnosti.

Moment vzniku zdaniteľného príjmy

Pre správne určenie daňovej povinnosti je dôležité zaradiť príjem do správneho zdaňovacieho obdobia a teda poznať okolnosti, za ktorých vzniká. Samotný moment zdanenia má potom zvyčajne aj vplyv na výšku základu dane, keďže hodnota kryptokatív vyjadrená v EUR sa v čase mení. Problém pri kalkulácii príjmu spôsobujú aj absentujúce legislatívne pravidlá na používanie kurzu.

Ako už bolo uvedené v našej rozsiahlejšej analýze pri „klasickom“ stakingu je otázne, či ísť režimom ťažby a zdaňovať celý príjem až pri predaji získaných tokenov. Taktiež pri yield farmingu sa tokeny uvoľňujú priebežne, sú rôzneho druhu a sú dané k dispozícii investorovi v rôznom momente a za rôznych podmienok. Odporúčame preto pri výpočte zdaniteľného príjmu venovať pozornosť práve týmto detailom.

Výdavky znižujúce základ dane

Kategorizácia príjmov má vplyv aj na položky znižujúce základ dane fyzickej osoby. Kým pri aktívnych príjmoch je možné uplatniť pomerne široké spektrum nákladov, pri ostatných príjmoch sú výdavky značne limitovné a pri kapitálových príjmov sa často zdaňuje celý príjem.

Toto potom znamená, že rôzne typy poplatkov, nákladové úroky a pod. nie je možné uplatniť ako výdavok znižujúci základ dane a tým sa reálne zdanenie zvyšuje.

Taktiež pri predaji kryptoaktív získaných napr. z yield farmingu je problém, ako podľa aktuálnych predpisov uplatniť zníženie základu dane o sumu príjem už zdaneného pri jeho získaní.