Od 1. apríla 2025 sa na Slovensku začne uplatňovať nová daň z finančných transakcií („transakčná daň“), ktorá ovplyvní široké spektrum podnikateľských subjektov a finančných operácií. Táto daň sa vzťahuje na platby uskutočňované cez bankové účty podnikateľov a právnických osôb. Výnimku však predstavujú transakcie realizované pomocou kryptoaktív, ktoré nepodliehajú tejto daňovej povinnosti. V tomto blogu si rozoberieme podrobnosti týkajúce sa transakčnej dane a jej vzťahu ku kryptoaktívam.

Základné informácie o transakčnej dani

Transakčná daň je legislatívne ukotvená v zákone č. 279/2024 Z. z. a jej cieľom je získať dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu prostredníctvom zdanenia vybraných finančných operácií.

Daňovníkmi sú podnikatelia, fyzické aj právnické osoby, ktorí vykonávajú transakcie cez svoje firemné účty. Samotný výber dane zabezpečujú poskytovatelia platobných služieb, teda primárne banky. Z transakčnej dane sú však oslobodené niektoré subjekty, napríklad Sociálna poisťovňa, štátne rozpočtové organizácie a verejnoprospešné neziskové organizácie.

Transakcie podliehajúce transakčnej dani a jej sadzby

Transakčná daň sa vzťahuje na úhrady z transakčného účtu, teda na akúkoľvek platbu uskutočnenú podnikateľským subjektom alebo právnickou osobou prostredníctvom bankového účtu. Zdaneniu podliehajú aj preúčtované náklady, keď podnikateľ uhradí záväzok prostredníctvom tretej strany a následne si túto sumu preúčtuje.

Pri úhradách z transakčného účtu sa uplatňuje sadzba 0,4 % zo sumy transakcie, pričom maximálna daň na jednu transakciu je 40 eur. Výber hotovosti je zdaňovaný vyššou sadzbou, a to 0,8 % zo sumy výberu, pričom v tomto prípade neexistuje horný limit dane.

Pri preúčtovaných nákladoch sa uplatňuje rovnaká sadzba 0,4 %, avšak pokiaľ podnikateľ neidentifikuje konkrétnu transakciu, platí sa daň zo sumy všetkých preúčtovaných nákladov bez obmedzenia maximálnej výšky.

Osobitným prípadom sú platby platobnou kartou, pri ktorých sa neaplikuje percentuálna sadzba dane, ale fixná ročná suma 2 eurá za každú kartu, ktorá bola v danom zdaňovacom období použitá.

Povinnosť odvodu dane

Ako sme už spomenuli, výber dane vykonáva banka. Tento proces prebieha tak, že banka pri úhrade z bankového (transakčného) účtu strhne aj transakčnú daň, ktorú následne odvedie do štátneho rozpočtu.

Avšak aj podnikateľ (alebo obchodná spoločnosť) je povinný odviesť transakčnú daň sám v prípade, ak využíva zahraničný účet na podnikateľské transakcie, vykonáva transakcie v hotovosti, ktoré sa následne preúčtujú, alebo ak používa súkromný účet na podnikateľské účely. Rovnako je povinnosťou odviesť daň samostatne v prípade platby cez poskytovateľov platobných služieb, ktorí nepodliehajú slovenskej regulácii. V týchto prípadoch musí podnikateľ vypočítať daň, odviesť ju daňovému úradu a podať oznámenie o výške dane do konca mesiaca nasledujúceho po zdaňovacom období.

Možnosti optimalizácie transakčnej dane

Podnikatelia môžu optimalizovať svoje daňové povinnosti rôznymi spôsobmi. Jednou z možností je využívanie transakcií v rámci jednej banky, pretože interné prevody medzi účtami vedenými v tej istej banke transakčnej dani nepodliehajú.

Ďalšou stratégiou je realizácia platieb platobnou kartou namiesto bankových prevodov, pretože v tomto prípade podnikateľ platí len fixnú ročnú daň 2 eurá za kartu, namiesto dane z každej transakcie.

Významnou možnosťou optimalizácie je aj využitie kryptoaktív, keďže mnohé transakcie v kryptoaktívach nie sú zdanené. Podnikatelia môžu taktiež minimalizovať počet zdaniteľných transakcií združovaním platieb do väčších celkov, čím znižujú celkové daňové zaťaženie.

Prečo transakcie s kryptoaktívami nepodliehajú transakčnej dani

Transakčná daň sa štandardne vzťahuje na platby vykonávané v štátnej mene cez platobné účty. Tie transakcie s krypatoaktívami, ktoré túto charakteristiku nespĺňajú, nie sú klasifikované ako finančné transakcie v zmysle zákona o transakčnej dani a nepodliehajú transakčnej dani.

Na druhej strane existujú situácie, keď sa transakcie s kryptoaktívami považujú za finančné transakcie podliehajúce transakčnej dani. Tieto transakcie sa typicky týkajú platieb tokenmi elektronických peňazí (časť stablecoinov), ktoré sú realizované prostredníctvom poskytovateľov služieb kryptoaktív. Viac sa o kryptoaktívach a ich regulácii dočítate aj v týchto našich blogoch: Komplexný sprievodca MiCA od EUCI, Klasifikácia kryptoaktív podľa MiCA, Prehľad predpisov EÚ ku kryptu a Informácia k finálnemu zneniu MiCA.

Účtovné a daňové aspekty pri platbách kryptoaktívami

Z účtovného a daňového pohľadu sa na kryptokaktíva nahliada ako na majetok a nie ako na peniaze a tak sa o ňom aj účtuje a zdaňuje ho. Jedinou výnimkou sú stablecoiny, označené legislatívne ako tokeny elektronických peňazí (napr. USDT, USDC),  ktoré majú stabilnú hodnotu naviazaním na jednu oficiálnu menu, najčastejšie na americký dolár.  Pre účtovné účely sa s nimi bude od 1.1.2025 narábať ako so štandardnými menami, peňažnými prostriedkami. Problematické je, že navrhovaná zmena zákona o účtovníctve nebola reflektovaná v zákone o dani z príjmov, treba teda pre stabelcoiny viesť duplicitne evidenciu pre účtovníctvo a pre daň z príjmov.

Pravidlá vyplývajúce zo zákonov sú pomerne jednoduché. Napríklad kryptoaktíva sa počas držby nepreceňujú na rozdiel od cudzej meny. Z daňového hľadiska sa napr. strata z predaja kryptoaktív považuje za neuzanteľnú. Toto pravidlo je známe, ale menej známe je, že sa aplikuje na celkovú pozíciu dosiahnutú za celé zdaňovacie obdobie (rok) a nie na jednotlivé obchody.

Na druhej strane je však potrebné uviesť, že zákonodarca nereflektuje situácie vznikajúce v praxi. Ako príklad poslúži vyššie uvedený rozdielny prístup daňových a účtovný predpisov ku stablecoinom. Problematické tiež je, ako pri prijímaní platieb v kryptoaktívach nastaviť oceňovanie, t.j. prepočet kryptoaktíva na eurá. Tu si treba dávať pozor na to, že pre účtovné účely sa hodnota kryptoaktíva pri nadobudnutí preceňuje na reálnu cenu, t.j. cenu na verejnom trhu, burze. Daňová hodnota je však daná obstarávacou (nákupnou) cenou.

Viac k týmto témam sa dočítate v blogu Súvisí taxonómia kryptoaktív s biológiou či s daňami? a Daň z príjmov pri obchodovaní s kryptoaktívami v roku 2024 .    

Kontrola a regulačné aspekty

Štát disponuje mechanizmami na kontrolu podnikateľov využívajúcich kryptoaktíva. Povinnosť automatického hlásenia vyplýva z európskej smernice DAC8 z mája 2023, ktorá rozširuje pravidlá automatickej výmeny informácií v EÚ tak, aby zahŕňali aj kryptoaktíva a elektronické peniaze. Podľa tejto smernice majú poskytovatelia služieb spojených s kryptoaktívami povinnosť zbierať, overovať a hlásiť relevantné informácie o svojich používateľoch daňovým úradom.

Prijatím DAC8 EÚ posilňuje svoj regulačný rámec na oblasť kryptoaktív, pričom sa inšpiruje globálnymi štandardmi, ako je Crypto-Asset Reporting Framework (CARF) schválený OECD, čo zároveň podporuje lepšiu spoluprácu medzi daňovými úradmi členských štátov.

Tieto pravidlá zahŕňajú prakticky všetkých posyktovateľov krypto služieb, ktorí svoje služby poskytujú klientom s daňovou rezidenciou v EÚ. Sú to  napríklad krypto burzy a poskytovateľov krypto peňaženiek (úschovné služby), ktorí spravujú digitálne aktíva klientov. Nahlasované údaje obsahujú identifikačné údaje klientov, ako sú meno, adresa a dátum narodenia, ako aj detaily transakcií, vrátane ich objemu, času a druhu kryptoaktíva. Povinnosti sa týkajú aj poskytovateľov krypto služieb  so sídlom mimo územia EÚ.

S implementáciu DAC8 súvisí novela zákona č. 359/2015 Z. z. o automatickej výmene informácií o finančných účtoch na účely správy daní, ktorá je v legislatívnom procese. Jej účinnosť by mala byť od 1.1.2026. Viac v našom blogu Reportovanie transakcií s kryptoaktívami finančným správam v EÚ (DAC8).

Záver

Transakčná daň predstavuje významnú zmenu v slovenskej daňovej legislatíve, ktorá ovplyvní podnikateľský sektor. Zatiaľ čo bankové prevody budú zaťažené touto daňou, niektoré transakcie realizované prostredníctvom kryptoaktív zostávajú mimo jej pôsobnosti. Podnikatelia by však mali byť obozretní a správne nastavovať svoje účtovné a daňové procesy pri práci s kryptoaktívami, aby sa vyhli prípadným komplikáciám napr. pri daňovej kontrole.