Pravidlá zdaňovania príjmu z predaja kryptomeny (vitrulánej meny) sú vo všeobecnosti rovnaké tak pre fyzické ako aj právnické osoby, pre „traderov“ ako aj „hodlerov“. Predsa však u právnických osôb je tá právna a účtovná úprava o niečo komplexnejšia; viac nájdete aj v účtovnom blogu Účtovanie o obchodovaní s kryptomenami u spoločnosti. Pokiaľ hľadáte informácie zdaňovaniu príjmov z ťažby, prečítajte si blog Ťažba kryptomeny – dane a účtovníctvo.

Problematike zdaňovania príjmu sa venujeme aj v iných blogoch (#DaňZPríjmov), napr. Zdaňovanie stakingu a Úvod do zdaňovania príjmov z DeFi.

V blogu používame pojem virtuálna mena, keďže kryptoaktíva / kryptomeny sa v aktuálne platnom zákone o dani z príjmov takto označujú. Aktuálne je v legislatívnom procese zmena právnej úpravy, ktorou sa nahradí pojem virtuálna mena pojmom kryptoaktívum.

1. Kedy mám zdaniteľný príjem

Zdaniteľný príjem

Zdaniteľný príjem vzniká v zmysle zákona o dani z príjmov[1] v nasledovných prípadoch:

  • výmena virtuálnej meny za fiat (štandardnú menu),
  • výmena jednej kryptomeny za inú kryptomenu a
  • platba za dodaný tovar alebo poskytnutú služby v kryptomene.

 V týchto prípadoch buď ide o predaj alebo o fikciu predaja kryptomeny a je potrebné zdaniť prípadný zisk z rastu ceny počas držby. Viac k vyčísleniu zisku nájdete nižšie v článku.

Vyššie uvedené prípady vzniku zdaniteľného príjmu sa týkajú tak fyzickej osoby, ako aj právnickej osoby (obchodnej spoločnosti).

Ďalšie príjmy na zdanenie

Príjem podliehajúci zdaneniu však môže nastať aj v iných situáciách. Ide napríklad o situácie, kedy daňovník má úrokový príjem z  pôžičky poskytnutej v kryptomene alebo predá majetok alebo poskytne službu a odplatu príjme v kryptomene. V takýchto prípadoch tak nejde o štandardný príjem z predaja a/alebo obchodovania s kryptomenou. Avšak aj takéto príjmy je potrebné zdaňovať, keďže nie sú podľa zákona o dane z príjmov oslobodené. Pri následnom predaji takto získanej kryptomeny vzniká povinnosť zdaňovať opäť, pričom sa aplikujú pravidlá uvedené vyššie pre predaj alebo fikciu predaja kryptomeny. Na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že ide o duplicitné zdanenie, avšak pri dodržaní pravidiel ustanovených v zákone, prípadne v iných legislatívnych zdrojoch (napr. judikátoch súdov) a v kombinácii s pochopením ekonomickej kauzy skupiny transakcií sa k duplicitnému zdaneniu je možné efektívne vyhnúť.

Avšak vzhľadom na súčasný legislatívny stav úpravy zdaňovania kryptomien odporúčame pred rozhodnutím prijímať platby v kryptomenách za predaj tovarov alebo služieb zanalyzovať Vašu situáciu a riziká vyplývajúce z daňových predpisov, keďže tým pri gramatickom výklade zákona dochádza k dvojitému zdaneniu.

Mýtus: Kým si neprevediem nič z burzy na bankový účet, nemusím nič zdaňovať.

Táto domnienka nie je správna. Zdaniteľný príjem môže vznikať aj pripísaním kryptomeny na burzový alebo iný majetkový účet alebo na peňaženku (napr. pri P2P transakciách).

Mýtus: Pri výmene jednej kryptomeny za inú v rámci tej istej burzy / platformy nemusím nič zdaňovať.

Ako sme uviedli vyššie, aj výmena jednej kryptomeny za inú je považovaná za predaj kryptomeny a môže vznikať zisk, ktorý podlieha dani. Nie je podstatné, kde a ako táto výmena prebehne.

Čo nie je zdaniteľný príjem

Za zdaniteľný príjem sa nepovažuje(platí pre daňovníka fyzickú aj právnickú osobu):

  • dosiahnutie príjmu pri ťažbe kryptomeny a
    • nárast hodnoty držanej kryptomeny, ak ostáva vo vlastníctve daňovníka.

Keďže zákon neobsahuje definíciu ťažby kryptomeny, je otázne, čo v prípade, ak transakcie na blockchaine nie sú overované konsenzom proof of work, ale iným konsenzuálnym mechanizmom predovšektým proof of stake. Kryptomeny získané pri overovaní transakcii zdaneniu podliehajú, kritická otázka však je kedy – či už pri pripísaní na peňaženku alebo až pri ich predaji. V prípade ťažby a proof of work je toto, ako sme uviedli vyššie jasne uvedené v zákone, ale pri ostatných konsenzoch je pre odpoveď komplikovanejšia. Návrh novely zákona o dani z príjmov predpokladá, že aj príjmy dosahované overovaním transakcií pri ostatných konsenzuálnych mechanizmoch (napr. staking) sa budú zdaňovať rovnako ako aktuálne ťažba kryptomeny. Táto zmena však bude platiť pravdepodobne až od roku 2025, avšak dáva určitú informáciu o smerovaní legislatívy.  

Mýtus: Musím zdaniť vtedy, kedy si prevediem kryptomeny z burzy na moju peňaženku.

Prevody kryptomien medzi peňaženkami alebo účtami na burzách, pokiaľ sú tieto vlastnené tou istou osobou nepodliehajú zdaneniu.

2. Ako zistím výšku príjmu na zdanenie

Zdaňuje sa len zisk

Z daňového hľadiska by to u fyzickej ako aj právnickej osoby malo byť v  princípe jednoduché: zdaňuje sa len zisk, a teda rozdiel medzi príjmom (za koľko sa predalo) a výdavkom (za koľko sa kúpilo). Ak sa však ponoríme do konkrétnych situácií, ku ktorým dochádza v praxi, zistíme, že nám táto jednoduchá mustra stačiť nebude.  Dôležité je tiež venovať pozornosť aj metodike výpočtu základu dane. 

Mýtus: Zistím, za koľko som v danom roku predal a za koľko som v danom roku nakúpil a rozdiel je môj zisk, ktorý zdaním.

Toto síce niekedy platiť môže, ale v praxi je to pravda len zriedka. V prvom kroku je totiž potrebné oddeliť nakúpené a nepredané kryptomeny od kryptomien, s ktorými sa v predmetnom zdaňovacom období disponovalo. Pre daňové účely je zaujímavá len tá skupina, z ktorej sa dosiahol zdaniteľný príjem. K tejto skupine je potrebné identifikovať výdavky, ktoré predpokladá zákon o dani z príjmov. s cieľom zistiť základ dane. Základ dane síce predstavuje vo všeobecnosti rozdiel medzi zdaniteľným príjmom a daňovými výdavkami, ale nie vždy sa rovná zisku z ekonomického hľadiska. Výdavky vynaložené na nákup  kryptomeny (nákupné ceny), ktoré stále daňovník vlastní, sú pre účely výpočtu základu dane irelevantné.

Výdavky

Za výdavky priraditeľné k príjmom z disponovania s kryptomenami je možné štandardne považovať nákupnú hodnotu kryptomien a poplatky spojené s konkrétnym nákupom a predajom, ak boli v súlade s § 8 zákona o dani z príjmov preukázateľne vynaložené na dosiahnutie zdaniteľného príjmu.

FIFO vs vážený aritmentický priemer

V praxi sa často stáva, že predaje nie sú 1:1 ku nákupom. Napr. predáva sa množstvo kryptomeny, ktorá bola nakúpená v rôznom čase, a teda aj v rôznych kurzoch. Otázka potom je, akým spôsobom priraďovať nákupy k predaju. Aj keď v prípade fyzických osôb, ktoré neúčtujú, zákon postup neupravuje, je potrebné sa pre nejaký spôsob rozhodnúť.   V ekonomickej praxi, ako aj so skúsenosti zo zahraničia, existuje viacero vhodných metód ako napríklad FIFO alebo cena zistená váženým aritmetickým priemerom. FIFO – first in, first out – predpokladá, že najprv vyberáte z fiktívneho skladu kryptomeny najstaršie zásoby, t.j. ako prvé uplatníte do výdavkov najstaršie nákupy. Metóda váženého aritmetického priemeru predpokladá priemerovanie obstarávacích cien s váhou podľa nakúpeného množstva.  K dispozícii daňovníkovi sú však aj iné, menej bežné, metódy (napr. LIFO, HIFO). Pri každom z týchto postupov môžu pre konkrétne disponovanie vyjsť rôzne hodnoty zisku (a teda rôzna výška daňovej povinnosti). Vzniká tak zaujímavý priestor jednak na daňovú optimalizáciu, ale aj na právnu argumentáciu v prípade, ak by správca dane nesúhlasil s výberom metódy pri prípadnej daňovej kontrole.

Mýtus: Príjem mám, až keď si vymením kryptomenu za FIAT   

Predstavte si, že za svoje služby nedostanete zaplatené v EUR, ale napríklad nadobudnutím nehnuteľnosti. Predstavuje takto získaná nehnuteľnosť zdaniteľný príjem a to napriek tomu, že sa nejedná o EUR? Áno. Ide o tzv. nepeňažný príjem. A rovnaký princíp platí aj pri výmene kryptomien. Neplatí totiž, že iba peňažný príjem zakladá daňovú povinnosť. Je to aj príjem nepeňažný. Daň z príjmov sa tak aplikuje aj na zisk  pri výmene jednej kryptomeny za inú a tiež pri platbe kryptomenou za tovary alebo služby. To samozrejme vie byť v praxi evidenčne značne náročné, a to hlavne pri malých a častých platbách.

Kurzy

Istú komplexitu do témy prinášajú aj kurzové prepočty. V praxi to vie byť metodicky  aj exekutívne náročná úloha.  

Do daňového priznania uvádzame hodnotu v EUR. Avšak príjem môže nastať v inej FIAT mene alebo v kryptomene. Na prepočet je potrebné potom použiť oficiálny kurz Európskej centrálnej banky alebo verejnej kryptoburzy (prípadne priemer viacerých) alebo ich kombináciu a krížové kurzy, a to k dátumu prevodu/ nákupu. Zákon o dani z príjmov umožňuje aj používanie priemerných kurzov za určitých podmienok. Ďalšie pravidlo, ktoré je potrebné dodržať je, že pri prepočte výdavkov sa použije rovnaký druh kurzu, avšak k dátumu nákupu/ realizácii výdavku. Konkrétne nastavenie prepočtov závisí od typov obchodov a teda pre jednotlivé situácie môžu byť efektívne rôzny spôsoby prepočtov. Spoločnosti majú trocha odlišné pravidlá pri prepočte na EUR, ale princípy ostávajú zachované.

Pri výmene kryptomeny A za inú kryptomenu B (po výmene ostáva daňovníkovi vo vlastníctve B), potom platí, že príjem v podobe nadobudnutia kryptomeny B je neskôr výdavkom v následnej transakcii, keď sa kryptomena B vymení za kryptomenu C.

Strata

Ešte jednu vec je potrebné spomenúť v súvislosti s kalkuláciou zisku a základu dane z príjmov. A to straty. Do základu dane sa totiž dáva iba zisk, stratu nie je možné zahrnúť. 

Je to teda celkom intelektuálna výzva celé to správne nastaviť a vypočítať. Určite záleží od počtu a druhu obchodov, či Vám bude stačiť papier a pero alebo potrebujete excel alebo špeciálny softvér alebo si zaplatíte externú účtovnú spoločnosť.

3. Akým spôsobom zdaním príjmy

Pri téme spôsobu zdanenia príjmov z obchodovania, je potrebné rozlíšiť, či daňovníkom (príjemcom príjmu) je fyzická osoba nepodnikateľ alebo právnická osoba (typicky obchodná spoločnosť).

Fyzická osoba 

Príjmy z obchodovania s kryptomenami sa zaraďujú medzi tzv. ostatné príjmy (§ 8 zákona o dani z príjmov). Zdaňujú sa teda podobne ako príjmy z predaja iných aktív, ak nie sú oslobodené od dani, napr. príjmy z predaja nehnuteľností, príjmy z predaja obchodného podielu na spoločnosti, akcií a opcií a príjmy z derivátových operácii.

Sadzba dane je progresívna 19% a 25%. Závisí teda od celkových príjmov daňovníka.

Príjem sa zdaní podaním daňového priznania, do ktorého daňovník zahŕňa príjmy za celý uplynulý kalendárny rok. Priznanie teda obsahuje okrem príjmov z obchodovania s kryptomenami aj všetky ostatné príjmy vykazované v súlade s daňovými predpismi.

Pokiaľ má daňovník príjmy z obchodovania s kryptomenami s veľkou pravdepodobnosťou mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie a nebude stačiť napr. ročné zúčtovanie dane vykonané zamestnávateľom.

Termín na podanie priznania je 31.3. nasledujúceho roka, avšak je možné ho posunúť. Daň musí byť uhradená na účet daňového úradu v rovnakom termíne, ako je lehota na podanie daňového priznania.

Príjem podlieha aj zdravenému odvodu (štandardne 15%), ktorý vyrubuje zdravotná poisťovňa na základe podaného daňového priznania.

Keďže základ dane si môže daňovník (aj spätne) znížiť o výšku zdravotného odvodu, neplatí tvrdenie, že daňovník na Slovensku zdaňuje a „zodvodňuje“ pri sadzbe 19 %/ 25 % + 15 %.

Iné zdanenie, ako je vyššie uvedené, by mohlo nastať napríklad v prípade, že príjemca príjmu nie je daňovým rezidentom SR. Preto je v prípade medzinárodných príjmov a bývania v zahraniční podstatné zanalyzovať prioritne otázku zadefinovania daňovej rezidencie.

Taktiež  môže vzniknúť situácia, kedy príjem súvisí s krytom, avšak nepochádza z obchodovania s kryptomenami. Potom aj daňový režim môže byť odlišný od vyššie uvedeného. Takéto prípady je potrebné v praxi detailne analyzovať. Venujeme sa im v iných blogoch zdaňovaniu (#DaňZPríjmov).

Právnická osoba

Obchodná spoločnosť vedie podvojné účtovníctvo. V prípade nákupov a predajov kryptomeny je potrebné účtovať o týchto transakciách a aktívach podľa účtovných predpisov. Súčasne je potrebné ku dňu ocenenia kryptomeny správne oceňovať v zmysle platných účtovných predpisov[2].  Zdaňovanie následne vychádza zo zaúčtovaného zisku. Detailnejšie sa tejto problematike venujeme v blogu Účtovanie o obchodovaní s kryptomenami u spoločnosti.

Spoločnosť uplatňuje pri zdanení príjmov 21% sadzbu zo základu dane – „zisku“ podliehajúcemu zdaneniu. Alternatívna zvýhodnená sadzba 15% je aplikovateľná pri obrate (zdaniteľných príjmoch) nižšom ako 60 000 EUR ročne.

Exaktný výpočet dane a ostatné súvisiace povinnosti štandardne rieši účtovník spoločnosti, prípadne daňový poradca.

[1] https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/

[2] https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/uctovnictvo-audit/uctovnictvo/legislativa-sr/opatrenia-oblasti-uctovnictva/uctovnictvo-podnikatelov/podvojne-uctovnictvo/postupy-uctovania/